Skupina bola založená v roku 1997. Je to krátke obdobie, ale veľmi bohaté. Už od samého začiatku bola úspešná, v recenziách a krajských súťažiach , neskôr aj celoštátne. Má ocenenie správnej rady Podkarpackého kraja za mimoriadne výsledky, zatiaľ čo vedúca tímu pani Emilia Adamczyk dostala od ministra kultúry a národného dedičstva medaily "Zaslúžilý aktivista kultúry".Skupina má za cieľ obnovovať starodávne zvyky a obrady spojené s rodinami obce Mazury, ako aj širšieho lasowiackého regiónu, ktorý sa rozprestiera medzi riekami Vislou a Sanom. Po niekoľkých rokoch práce má v repertoári predstavenia spojené so sviatkami Božieho narodenia (Vilija, koledy) od Kvetnej nedele, Sobotňajšie zvyky, dožinky, zvyky neskorej jesene (kvasenie kapusty, spracovanie ľanu).Ich snaha vynaložená na objavenie a rekonštrukciu starých piesní a zvykov bola zaznamenaná v súťažiach. A tak "Mazurzanie" patria medzi laureátov nasledujúcich podujatí:
- 3. cena na 33. národnom festivale ľudových spevákov a spevákov v Kazimierzi na Vistole - 1999,
- 1. miesto v XXXVII v Sabałowych Bajaniach w Bukowinie Tatrzańskiej - 2003,
- Diplom ministra kultúry a národného dedičstva za 3. Miesto v 2. národnom festivale koledníckychskupín v Batorzu - 2001,
- Cenu ministra kultúry a umenia za druhé miesto vo štvrtom krajskom festivalespeváckych vidieckých skupín Tyczyn - 1999
- 1. miesto v 8. národnom festivale "Bukowská prehliadka folklórnej mládeže" - 2003,
- 2. cena na 7. Národnom festivale "Dieťa vo folklóre" v Baranowe Sandomierz - 1998,

Zespół obrzędowy Mazurzanie- 1. miesto v krajských prehliadkách vidieckých speváckych skupín v Tyczyne - 1998, 2000, 2001, 2005, 2006, 2007, 2008, 2010;
- Prvé miesto v Regionálnej prehliadke skupín Kolbuszowa v Kolbuszowe - 1998,
- 1. miesto na 4. a 6. Podkarpatskom dožinkovom festivale v Radomyšlu Wielkim - 1999, 2001,- 1999, 2001,
- 2. miesto v Podkarpackie prehliadke koledníckych skupín v Kolbuszowej - 2003,
- 1. cena 16. ročníka regionálnej súťaže "Folklórne obrady a clá" - 2004.
- 1. miesto v prehliadke folklórnych skupín "Pogorzanska Nuta" v Dynow - 2011
Získal viacero ocenení na krajských podujatiach.
Skupina sa objavuje v charakteristických kostýmoch. Vyrábajú sa podľa vzoru starého oblečenia, v ktorom chodili ich starí otcovia. Vyznačujú sa jednoduchosťou a skromnosťou. Dialogy a piesne sú prezentované v dialektoch ich regiónu.
Skupina "Mazurzanie " prácuje pod záštitou Mestského strediska kultúry, športu a rekreácie v Raniżowie.

Kontakt:
Urząd Gminy Raniżów
Rynek 6, 36-130 Ranizów
tel. 17 2285034
email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Regióny

Horný Zemplín

Horný Zemplín je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. Nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. V severnej časti susedí s Poľskom, v západnej s regiónom Šariš, na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín a na východe susedí s Ukrajinou. V južnej časti od Dolného Zemplína ho oddeľuje časť pohoria Vihorlatské vrchy. Región patrí pod Prešovský kraj.
Tvoria ho okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou, Stropkov a z okresu Michalovce len obec Strážske. Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň aj jeho najstarším mestom.
Vzhľadom na prihraničný charakter regiónu bol Zemplín vždy charakteristický stretom rôznych kultúrnych prvkov a tradícií, z čoho pramení i pestrosť jednotlivých jeho obcí. Charakteristickým tanečným prvkom ľudového umenia sú "čapáše" (rytmické údery po častiach nôh). Najznámejší a najrozšírenejší tanec je čardáš.

Folklórne slávnosti:
Šaffova ostroha v Dlhom klčove

Šariš

Šariš leží v severnej časti východného Slovenska. V súčasnosti patrí z väčšej časti do Prešovského, z menšej aj do Košického kraja. Na západe a juhozápade hraničí so Spišom, na východe siaha po severný Zemplín. Severný okraj regiónu tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Región Šariša je mierne hornatý. ŠARIŠSKÝ REGIÓN tvoria okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Stropkov a Svidník. Medzi jeho najkrajšie mestá patrí Bardejov, zapísaný aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO). Centrom Šariša je však mesto Prešov.

Folklórne slávnosti:
Slávnosti Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku
Rusínsko-ukrajinské piesne v Bardejove
Šarišské slávnosti Raslavice

Zamagurie

Zamagurie sa nachádza severovýchodne od Vysokých Tatier. Je to región na severe Spiša ohraničený Spišskou Magurou z juhu a východu a riekami Dunajec na severe
a na západe (dnešné Poľsko). Zamagurie je súčasťou Prešovského kraja na Slovensku a Malopoľského vojvodstva v Poľsku. Región Zamagurie je zo všetkých turistických regiónov Slovenska najmenší. Je vymedzený okresom Stará Ľubovňa a časťou okresu Kežmarok. Administratívnym centrom Zamaguria je historické mesto Stará Ľubovňa.
Najzachovalejšou goralskou obcou v Zamagurí je Osturňa, ktorá bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Folklórne slávnosti:
Zamagurské folklórne slávnosti v Červenom Kláštore

Tatry

Tatranský región sa nachádza v chránenom prostredí Tatranského národného parku. Je tvorený okresmi Poprad a Kežmarok s výnimkou obcí kežmarského okresu ležiacich za Spišskou Magurou, ktoré patria do regiónu Zamagurie. Kultúrnym, priemyselným, dopravným a administratívnym centrom regiónu je mesto Poprad, ktoré dostalo vďaka svojej polohe prívlastok Vstupná brána do Vysokých Tatier.

Región Tatry je obkolesený troma národnými parkami a to Tatranským národným parkom na západe, Národným parkom Slovenský raj na juhovýchode a Národným parkom Nízke Tatry na juhozápade. Tatry sú navštevované hlavne pre ich nádhernú prírodu.K väčším centrám turistického ruchu možno zaradiť historický Kežmarok a Poprad.

Dodnes si tento región zachoval črty tradičnej ľudovej kultúry. Na jeho území dochádza k prekrývaniu viacerých etnických skupín. Patria k nim Gorali, spišský Nemci, Rusíni
i obyvatelia pôvodných spišských okresov. Ľudová kultúra a folklór tejto oblasti majú veľa spoločného, zároveň sa výrazne odlišujú od susedných oblastí v Poľsku aj na Slovensku. Tieto rozdiely sa prejavujú v nárečí, ľudovom odeve, hudbe, tanci a speve.

Spiš

Spiš sa rozkladá na území okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Obkolesujú ho štyri národné parky – Tatranský národný park na severozápade, Pieninský národný park na severe, Národný park Slovenský raj na juhovýchode a Národný park Nízke Tatry na juhozápade.
Spiš je neobvykle bohatou klenotnicou umelecko-historických pamiatok.
Hodnota a bohatstvo pamiatok sa navonok odráža v tom, že na Spiši sa nachádzajú pamiatky zapísané do Zoznamu svetových prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO.
Levočský okres regiónu Spiš sa rozprestiera v južnej časti Prešovského kraja, v Hornádskej kotline. Zahŕňa 2 mestá a 31 obcí. Na tomto území sa koncentruje množstvo stredovekých kultúrnych pamiatok svetového významu.
Starobylé mesto Levoča, ležiace na východe regiónu Spiš, je doslova kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami.

Wojewódstvo Podkarpackie

Podkarpatské vojvodstvo sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Poľskej republiky.
Na východe susedí s Ukrajinou a na juhu so Slovenskom. Je charakteristické rôznorodosťou prírodných, spoločenských, spoločensko-hospodárskych, ekonomických, ako aj historických podmienok. Vďaka svojmu geografickému položeniu, znamená pre Poľsko akýsi špecifický most, spájajúci západ s východom európskeho kontinentu.
Najväčšími mestami regiónu a zároveň hlavnými priemyselnými a obchodnými centrami vojvodstva sú: Rzeszow, Stalowa Wola, Przemyśl, Mielec, Targnobrzeg a Krosno.