Folklórna skupina bola založená v roku 1975. Prostredníctvom iniciatívy vtedajšieho starostu obce Nosowka Edwarda Byjosia. Jakub Sarna združil členov kapely Sarnów (ktorí hrávali na svadbách až do roku 1965), v zložení Jakub Sarna, Andrzej Hodyr - husle prim, Mateusz Sarna, Stanisław Pizło - husle, Stanisław Milek - basa. Pomáhali aj mladí akordeonisti Stanislaw Łagowski a Marian Rzucidło. Predsedníčka Klubu vidieckých hospodyň v Nosowke Helena Pasierb dala dohromady skupinu spevákov, členov Klubu - Helenin syn, Kazimier Michálek, Janinę Byjoś i Bronisławe Bijoś. Prvé vystúpenie mala kapela na Akadémii obcí Racławówka, 9. mája 1975 v Niechobrzu v. Aj keď už 22. júla mala skupina 26-členný zmiešaný zbor, pod vedením Stanislava Łagowského. Dnes skupina pôsobí dynamicky v zmenenom zložení, medzi ktoré patrí, okrem iného známa ľudová speváčka Stefania Buda. V roku 2010 oslavila skupina 35. výročie svojej existencie.Pri tejto príležitosti Nosowiany vydali svoje CD.
V roku 1981 sa vytvoril ľudový súbor "Jubilatki" Zakladateľkou bola Maria Janowska. Získal rad ocenení, okrem iného prvé miesto na krajskom festivale speváckychskupín Tyczyn v roku 1998. Aj v roku 2000 živé ľudové piesne na rovnakom festivale získali ocenenie. Repertoár obsahuje národné piesne, koledy, pastorale, svadobné. Ľudová skupina s kapelou vystupuje nielen v obci Boguchwała, ale aj mimo nej. S veľkým úspechom kapela nahrávala v roku 2006 v rádiu Rzeszow. Činnosť tímu nie je len o dosiahnutí úspechu, ale predovšetkým zameraná na zachovanie ľudovej tradície.
Súčasné zloženie skupiny: spevácka zložka: Zofia Kaszuba , Zofia Turek, Zofia Gubernat , Maria Adamczyk, Beata Ceglarz, Marta Wiech, Marta Wiech, Agata Gawron, Sławomir Kaszuba, Edward Rzepka , Tadeusz Ciebiera, Stanisława Pizło, Wiktoria Ciebiera.
Kapela: Edward Ziomek akordeón, husle Stanisław Wróbel, Emil Krupa husle.

Folklórna skupina Nosowiany z NosówkiV roku 2013 začal prvé pokusy novovytvorených dvoch tanečných skupín v Nosowke. O rok neskôr si vytvorili ďalšiu: skupinu mládeže a dospelých. Vtedy tiež vznikol súbor piesni a tancov  "Nosowianki." Repertoár zahŕňa ľudové tance regionálne a národneako aj krátke ľudové scénky. Stále prichádzajú noví členvia a repertoár sa rozširuje. V tíme v súčasnosti existuje päť vekových skupín združujúcich takmer 100 ľudí. Zakladateľkou a umeleckou riaditeľkou je Karolina Majdan

Kontakt: 17 871 61 92
Dyrektor: Małgorzata Kot
530 359 650
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Regióny

Horný Zemplín

Horný Zemplín je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. Nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. V severnej časti susedí s Poľskom, v západnej s regiónom Šariš, na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín a na východe susedí s Ukrajinou. V južnej časti od Dolného Zemplína ho oddeľuje časť pohoria Vihorlatské vrchy. Región patrí pod Prešovský kraj.
Tvoria ho okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou, Stropkov a z okresu Michalovce len obec Strážske. Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň aj jeho najstarším mestom. Vzhľadom na prihraničný charakter regiónu bol Zemplín vždy charakteristický stretom rôznych kultúrnych prvkov a tradícií, z čoho pramení i pestrosť jednotlivých jeho obcí. Charakteristickým tanečným prvkom ľudového umenia sú "čapáše" (rytmické údery po častiach nôh). Najznámejší a najrozšírenejší tanec je čardáš.

Folklórne slávnosti: Šaffova ostroha v Dlhom klčove

Šariš

Šariš leží v severnej časti východného Slovenska. V súčasnosti patrí z väčšej časti do Prešovského, z menšej aj do Košického kraja. Na západe a juhozápade hraničí so Spišom, na východe siaha po severný Zemplín. Severný okraj regiónu tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Región Šariša je mierne hornatý. ŠARIŠSKÝ REGIÓN tvoria okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Stropkov a Svidník. Medzi jeho najkrajšie mestá patrí Bardejov, zapísaný aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO). Centrom Šariša je však mesto Prešov.

Folklórne slávnosti:
Slávnosti Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku
Rusínsko-ukrajinské piesne v Bardejove<
Šarišské slávnosti Raslavice

Zamagurie

Zamagurie sa nachádza severovýchodne od Vysokých Tatier. Je to región na severe Spiša ohraničený Spišskou Magurou z juhu a východu a riekami Dunajec na severe
a na západe (dnešné Poľsko). Zamagurie je súčasťou Prešovského kraja na Slovensku a Malopoľského vojvodstva v Poľsku. Región Zamagurie je zo všetkých turistických regiónov Slovenska najmenší. Je vymedzený okresom Stará Ľubovňa a časťou okresu Kežmarok. Administratívnym centrom Zamaguria je historické mesto Stará Ľubovňa. Najzachovalejšou goralskou obcou v Zamagurí je Osturňa, ktorá bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Folklórne slávnosti:
Zamagurské folklórne slávnosti v Červenom Kláštore

Tatry

Tatranský región sa nachádza v chránenom prostredí Tatranského národného parku. Je tvorený okresmi Poprad a Kežmarok s výnimkou obcí kežmarského okresu ležiacich za Spišskou Magurou, ktoré patria do regiónu Zamagurie. Kultúrnym, priemyselným, dopravným a administratívnym centrom regiónu je mesto Poprad, ktoré dostalo vďaka svojej polohe prívlastok Vstupná brána do Vysokých Tatier.

Región Tatry je obkolesený troma národnými parkami a to Tatranským národným parkom na západe, Národným parkom Slovenský raj na juhovýchode a Národným parkom Nízke Tatry na juhozápade. Tatry sú navštevované hlavne pre ich nádhernú prírodu. K väčším centrám turistického ruchu možno zaradiť historický Kežmarok a Poprad.

Dodnes si tento región zachoval črty tradičnej ľudovej kultúry. Na jeho území dochádza k prekrývaniu viacerých etnických skupín. Patria k nim Gorali, spišský Nemci, Rusíni i obyvatelia pôvodných spišských okresov. Ľudová kultúra a folklór tejto oblasti majú veľa spoločného, zároveň sa výrazne odlišujú od susedných oblastí v Poľsku aj na Slovensku. Tieto rozdiely sa prejavujú v nárečí, ľudovom odeve, hudbe, tanci a speve.

Spiš

Spiš sa rozkladá na území okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Obkolesujú ho štyri národné parky – Tatranský národný park na severozápade, Pieninský národný park na severe, Národný park Slovenský raj na juhovýchode a Národný park Nízke Tatry na juhozápade. Spiš je neobvykle bohatou klenotnicou umelecko-historických pamiatok.
Hodnota a bohatstvo pamiatok sa navonok odráža v tom, že na Spiši sa nachádzajú pamiatky zapísané do Zoznamu svetových prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO.
Levočský okres regiónu Spiš sa rozprestiera v južnej časti Prešovského kraja, v Hornádskej kotline. Zahŕňa 2 mestá a 31 obcí. Na tomto území sa koncentruje množstvo stredovekých kultúrnych pamiatok svetového významu.
Starobylé mesto Levoča, ležiace na východe regiónu Spiš, je doslova kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami.

Wojewódstvo Podkarpackie

Podkarpatské vojvodstvo sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Poľskej republiky.
Na východe susedí s Ukrajinou a na juhu so Slovenskom. Je charakteristické rôznorodosťou prírodných, spoločenských, spoločensko-hospodárskych, ekonomických, ako aj historických podmienok. Vďaka svojmu geografickému položeniu, znamená pre Poľsko akýsi špecifický most, spájajúci západ s východom európskeho kontinentu.
Najväčšími mestami regiónu a zároveň hlavnými priemyselnými a obchodnými centrami vojvodstva sú: Rzeszow, Stalowa Wola, Przemyśl, Mielec, Targnobrzeg a Krosno.

O nás
Túto stránku spravuje a informácie Vám prináša Mestský dom kultúry vo Vranove n. T. vďaka projektu Spája nás tanec, ktorý sa realizoval v rámci programu cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020 a bol financovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Naším projektovým partnerom je Dom kultúry mládeže v Rzeszowe Poľsko.
Uverejnenie informácií
V prípade, že máte záujem o uverejnenie informácií na tejto webovej stránke, zašlite nám stručnú charakteristiku o umeleckom zoskupení, súbore alebo jednotlivcovi, akej činnosti sa venujete, najväčšie úspechy... spolu s fotografiami, kontaktnými informáciami a Súhlasom so spracovaním osobných údajov. 
Kontakt
Mestský dom kultúry, prísp. org.
M.R.Štefánika 875/200
09301 Vranov n. T.
www.kulturavranov.sk 
tel : +421 0907 951 110
e-mail: silvianusova@kulturavranov.sk.