Keď ja si zaspievam, pôjde hlas do doliny,Ľudia povedia, že Piasty tu idú.
Podľa slov ľudových piesní môžeme stručne zhrnúť a opísať 15 rokov umeleckej práce ľudovej kapely Piasty, pracujúcej priObecnom kultúrnom stredisku v meste Piastowe.
Začiatok kapely je október 1997, kedy sa zrodila myšlienka vymenovania ďalšieho umeleckého kolektívu - ľudovej hudby, ktorá vyhrávala existujúcemu tanečnému kolektívuMalé Piasty. Kedysi v rokoch 1994-2000 fungovala táto skupina s mnohými úspechmi. A tak spolu s vtedajším choreografom Malé Piast, GrześMermonem sme vytvorili kapelu. Začiatky neboli jednoduché. Najväčším problémom, ktorému čelili bolo osloviť ľudí, ktorí by mohli hrať na určitých nástrojoch a splniť želanie vytvoriť nový kolektív ľudí so spoločnými záujmami. Ako prvé sa podarilo presvedčiť pánovLaweróv: Albina a Mariana. Bol tu huslista a sólista, ale hľadanie pokračovalo. Ako ďalšívstúpil do kapely BogdanJakieł. Nejako sa mu podarilo získať do kapely ďalších ľudí z detského orchestra. StanislawSzajn - bezprostredne súhlasili s tým, aby sa pripojil k skupine. V závere sa podarilo vytvoriť základné zloženie. StanisławPenara, bohužiaľ, po niekoľkých pokusoch prichádza k záveru, že nie je schopný splniť požiadavky hrať "veľké husle." Našťastie čoskoro našiel nástupcu, StanisławaStawarza, ktorý mal pridanú hodnotu aj v podobe vokálnej.A konečne, skupina bola v plnej sile a skúšky v plnom prúde. Blížili sa celoštátne prehliadky detských folklórnych súborov „Taneczny Krąg", do ktorého sa kapela prihlásila. V roku 2004 skupina oslávila s Pogórzanami 30. výročie umeleckej práce. Na tomto podujatí sa zúčastnili aj priatelia z Talianska, Francúzska a Slovenska.

Kapela Ludowa PiastyDo konca roka 2005  kapela hralas Pogórzanami na koncertoch v Košiciach, Trebišova, Różance, rovnako ako aj na mnohých národných prehliadkách a početných príležitostných koncertoch. Nakoniec bola spolupráca s Pogórzanami dokončená v roku 2006 a odvtedy Piasty vystupujú samostatne. Po desiatich rokoch spolupráce, v roku 2007, kapelu opustil GrzegorzMermon, na jeho miesto bol prijatý BogusławSzczurek. V kronike kapely na čele s AlbinaLawerom od samého začiatkuPiastovcov, nájdeme zápisy svadobčanov z Lubaczówa, Strzyżówa, SędziszówaMalopoľského, Glogova, ale aj z Ležan, Krosna, Leska, rovnako aj zápis  vtedajšieho senátora, teraz zástupcuStanisławaPiotrowicza

Kontakt:
Janusz Węgrzyn
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Regióny

Horný Zemplín

Horný Zemplín je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. Nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. V severnej časti susedí s Poľskom, v západnej s regiónom Šariš, na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín a na východe susedí s Ukrajinou. V južnej časti od Dolného Zemplína ho oddeľuje časť pohoria Vihorlatské vrchy. Región patrí pod Prešovský kraj.
Tvoria ho okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou, Stropkov a z okresu Michalovce len obec Strážske. Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň aj jeho najstarším mestom. Vzhľadom na prihraničný charakter regiónu bol Zemplín vždy charakteristický stretom rôznych kultúrnych prvkov a tradícií, z čoho pramení i pestrosť jednotlivých jeho obcí. Charakteristickým tanečným prvkom ľudového umenia sú "čapáše" (rytmické údery po častiach nôh). Najznámejší a najrozšírenejší tanec je čardáš.

Folklórne slávnosti: Šaffova ostroha v Dlhom klčove

Šariš

Šariš leží v severnej časti východného Slovenska. V súčasnosti patrí z väčšej časti do Prešovského, z menšej aj do Košického kraja. Na západe a juhozápade hraničí so Spišom, na východe siaha po severný Zemplín. Severný okraj regiónu tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Región Šariša je mierne hornatý. ŠARIŠSKÝ REGIÓN tvoria okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Stropkov a Svidník. Medzi jeho najkrajšie mestá patrí Bardejov, zapísaný aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO). Centrom Šariša je však mesto Prešov.

Folklórne slávnosti:
Slávnosti Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku
Rusínsko-ukrajinské piesne v Bardejove<
Šarišské slávnosti Raslavice

Zamagurie

Zamagurie sa nachádza severovýchodne od Vysokých Tatier. Je to región na severe Spiša ohraničený Spišskou Magurou z juhu a východu a riekami Dunajec na severe
a na západe (dnešné Poľsko). Zamagurie je súčasťou Prešovského kraja na Slovensku a Malopoľského vojvodstva v Poľsku. Región Zamagurie je zo všetkých turistických regiónov Slovenska najmenší. Je vymedzený okresom Stará Ľubovňa a časťou okresu Kežmarok. Administratívnym centrom Zamaguria je historické mesto Stará Ľubovňa. Najzachovalejšou goralskou obcou v Zamagurí je Osturňa, ktorá bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Folklórne slávnosti:
Zamagurské folklórne slávnosti v Červenom Kláštore

Tatry

Tatranský región sa nachádza v chránenom prostredí Tatranského národného parku. Je tvorený okresmi Poprad a Kežmarok s výnimkou obcí kežmarského okresu ležiacich za Spišskou Magurou, ktoré patria do regiónu Zamagurie. Kultúrnym, priemyselným, dopravným a administratívnym centrom regiónu je mesto Poprad, ktoré dostalo vďaka svojej polohe prívlastok Vstupná brána do Vysokých Tatier.

Región Tatry je obkolesený troma národnými parkami a to Tatranským národným parkom na západe, Národným parkom Slovenský raj na juhovýchode a Národným parkom Nízke Tatry na juhozápade. Tatry sú navštevované hlavne pre ich nádhernú prírodu. K väčším centrám turistického ruchu možno zaradiť historický Kežmarok a Poprad.

Dodnes si tento región zachoval črty tradičnej ľudovej kultúry. Na jeho území dochádza k prekrývaniu viacerých etnických skupín. Patria k nim Gorali, spišský Nemci, Rusíni i obyvatelia pôvodných spišských okresov. Ľudová kultúra a folklór tejto oblasti majú veľa spoločného, zároveň sa výrazne odlišujú od susedných oblastí v Poľsku aj na Slovensku. Tieto rozdiely sa prejavujú v nárečí, ľudovom odeve, hudbe, tanci a speve.

Spiš

Spiš sa rozkladá na území okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Obkolesujú ho štyri národné parky – Tatranský národný park na severozápade, Pieninský národný park na severe, Národný park Slovenský raj na juhovýchode a Národný park Nízke Tatry na juhozápade. Spiš je neobvykle bohatou klenotnicou umelecko-historických pamiatok.
Hodnota a bohatstvo pamiatok sa navonok odráža v tom, že na Spiši sa nachádzajú pamiatky zapísané do Zoznamu svetových prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO.
Levočský okres regiónu Spiš sa rozprestiera v južnej časti Prešovského kraja, v Hornádskej kotline. Zahŕňa 2 mestá a 31 obcí. Na tomto území sa koncentruje množstvo stredovekých kultúrnych pamiatok svetového významu.
Starobylé mesto Levoča, ležiace na východe regiónu Spiš, je doslova kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami.

Wojewódstvo Podkarpackie

Podkarpatské vojvodstvo sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Poľskej republiky.
Na východe susedí s Ukrajinou a na juhu so Slovenskom. Je charakteristické rôznorodosťou prírodných, spoločenských, spoločensko-hospodárskych, ekonomických, ako aj historických podmienok. Vďaka svojmu geografickému položeniu, znamená pre Poľsko akýsi špecifický most, spájajúci západ s východom európskeho kontinentu.
Najväčšími mestami regiónu a zároveň hlavnými priemyselnými a obchodnými centrami vojvodstva sú: Rzeszow, Stalowa Wola, Przemyśl, Mielec, Targnobrzeg a Krosno.

O nás
Túto stránku spravuje a informácie Vám prináša Mestský dom kultúry vo Vranove n. T. vďaka projektu Spája nás tanec, ktorý sa realizoval v rámci programu cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020 a bol financovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Naším projektovým partnerom je Dom kultúry mládeže v Rzeszowe Poľsko.
Uverejnenie informácií
V prípade, že máte záujem o uverejnenie informácií na tejto webovej stránke, zašlite nám stručnú charakteristiku o umeleckom zoskupení, súbore alebo jednotlivcovi, akej činnosti sa venujete, najväčšie úspechy... spolu s fotografiami, kontaktnými informáciami a Súhlasom so spracovaním osobných údajov. 
Kontakt
Mestský dom kultúry, prísp. org.
M.R.Štefánika 875/200
09301 Vranov n. T.
www.kulturavranov.sk 
tel : +421 0907 951 110
e-mail: silvianusova@kulturavranov.sk.