Existuje od februára 2005. Pracuje pri Mestskom centre kultúry, športu a rekreácie v meste Ranižowie. Vznikla na podnet riaditeľa tejto kultúrnej inštitúcie Stanisława Samojedného, ktorý súčasne dohliada na jej aktivity, organizuje predstavenia a koncerty a poskytuje finančné prostriedky.Kapela prezentuje tradičné piesne a melódie z regiónu Raniżów
i širšieho regiónu lasowiackieho (pokrývajúceho oblasť medzi Vislou a Sanom), má tiež repertoár piesní z regiónu Rzeszowského.Kapela je mladá, ale dokázala už účinkovať na najlepších krajských a celoštátnych podujatiach ako napríklad:
• Prezentácie ľudovej tvorivosti "Skansen" v Kolbuszowe v rokoch 2005, 2006, 2007, 2008
• Údolie Łącka v Lace - ocenenie v roku 2005, 2. miesto v roku 2006, 1. miesto v roku 2007, 1. miesto v roku 2008, 1. miesto v roku 2011
• prezentácie folklórnych skupín pri príležitosti Svetového festivalu poľských ľudových skupín v Rzeszove v rokoch 2005 a 2008;
• 40. Sabałowe Bajania w Bukowinie Tatrzańskiej dňa 10.08.2006.
• III. Národná XIV Podkarpadská paráda Straży Grobowych "TURKI" dňa 23.04.2006 v Raniżów,
• "Pogorzańska nuta" v Dynowe - 2. miesto v roku 2006, 3. miesto v roku 2007, 2. miesto v roku 2008 a 3. miesto v roku 2011;
• 42. národný festival ľudových kapiel a speváckych skupín v roku 2008 v Kazimierzi;
• IX. Národný festival ľudových kapiel a speváckych skupín v Dębici - 3. Miesto v roku 2008, 2. miesto v roku 2011;
• Podkarpatský ľudový veľtrh v Chorzelowe - 1. miesto v roku 2008 av roku 2010;
• Národný prehľad umelcov a ľudových skupín v Szydłowiec - 2. miesto v roku 2011.

Kapela Ludowa Raniżowianie

Kapela tiež účinkovala za hranicami Poľska - na Slovensku na medzinárodnej akcii "Goralské dni" 13-14 augusta 2005 a 18-19 augusta 2007 a 17. augusta 2008. Dožinky pod Braniskom 2. septembra 2006.
Okrem toho obohacuje svojím vystúpením s celý rad obecných podujatí. Ochotne prijíme pozvanie aj do iných obcí a kultúrnych centier.
Na jar 2006 bola kapela prezentovaná v TVP Rzeszów ako súčasť programu "Stretnutia s folklórom" od redaktora Jerzy Dynia.
V roku 2006 skupina vydala CD s názvom " "Idúchlapci spod Rzeszówa", kde je 21 nahrávok. Kapela pokračuje v rozširovaní repertoáru o ďalšie skladby.
Od decembra 2006 sa zúčastňuje rozhlasovej relácie rádia Rzeszów, kde obsadila vedúce pozície.

Kontakt:
Urząd Gminy Raniżów
Rynek 6, 36-130 Ranizów
tel. 17 2285034
email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Regióny

Horný Zemplín

Horný Zemplín je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja. Nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. V severnej časti susedí s Poľskom, v západnej s regiónom Šariš, na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín a na východe susedí s Ukrajinou. V južnej časti od Dolného Zemplína ho oddeľuje časť pohoria Vihorlatské vrchy. Región patrí pod Prešovský kraj.
Tvoria ho okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou, Stropkov a z okresu Michalovce len obec Strážske. Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň aj jeho najstarším mestom. Vzhľadom na prihraničný charakter regiónu bol Zemplín vždy charakteristický stretom rôznych kultúrnych prvkov a tradícií, z čoho pramení i pestrosť jednotlivých jeho obcí. Charakteristickým tanečným prvkom ľudového umenia sú "čapáše" (rytmické údery po častiach nôh). Najznámejší a najrozšírenejší tanec je čardáš.

Folklórne slávnosti: Šaffova ostroha v Dlhom klčove

Šariš

Šariš leží v severnej časti východného Slovenska. V súčasnosti patrí z väčšej časti do Prešovského, z menšej aj do Košického kraja. Na západe a juhozápade hraničí so Spišom, na východe siaha po severný Zemplín. Severný okraj regiónu tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Región Šariša je mierne hornatý. ŠARIŠSKÝ REGIÓN tvoria okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Stropkov a Svidník. Medzi jeho najkrajšie mestá patrí Bardejov, zapísaný aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO). Centrom Šariša je však mesto Prešov.

Folklórne slávnosti:
Slávnosti Rusínov-Ukrajincov vo Svidníku
Rusínsko-ukrajinské piesne v Bardejove<
Šarišské slávnosti Raslavice

Zamagurie

Zamagurie sa nachádza severovýchodne od Vysokých Tatier. Je to región na severe Spiša ohraničený Spišskou Magurou z juhu a východu a riekami Dunajec na severe
a na západe (dnešné Poľsko). Zamagurie je súčasťou Prešovského kraja na Slovensku a Malopoľského vojvodstva v Poľsku. Región Zamagurie je zo všetkých turistických regiónov Slovenska najmenší. Je vymedzený okresom Stará Ľubovňa a časťou okresu Kežmarok. Administratívnym centrom Zamaguria je historické mesto Stará Ľubovňa. Najzachovalejšou goralskou obcou v Zamagurí je Osturňa, ktorá bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.

Folklórne slávnosti:
Zamagurské folklórne slávnosti v Červenom Kláštore

Tatry

Tatranský región sa nachádza v chránenom prostredí Tatranského národného parku. Je tvorený okresmi Poprad a Kežmarok s výnimkou obcí kežmarského okresu ležiacich za Spišskou Magurou, ktoré patria do regiónu Zamagurie. Kultúrnym, priemyselným, dopravným a administratívnym centrom regiónu je mesto Poprad, ktoré dostalo vďaka svojej polohe prívlastok Vstupná brána do Vysokých Tatier.

Región Tatry je obkolesený troma národnými parkami a to Tatranským národným parkom na západe, Národným parkom Slovenský raj na juhovýchode a Národným parkom Nízke Tatry na juhozápade. Tatry sú navštevované hlavne pre ich nádhernú prírodu. K väčším centrám turistického ruchu možno zaradiť historický Kežmarok a Poprad.

Dodnes si tento región zachoval črty tradičnej ľudovej kultúry. Na jeho území dochádza k prekrývaniu viacerých etnických skupín. Patria k nim Gorali, spišský Nemci, Rusíni i obyvatelia pôvodných spišských okresov. Ľudová kultúra a folklór tejto oblasti majú veľa spoločného, zároveň sa výrazne odlišujú od susedných oblastí v Poľsku aj na Slovensku. Tieto rozdiely sa prejavujú v nárečí, ľudovom odeve, hudbe, tanci a speve.

Spiš

Spiš sa rozkladá na území okresov Spišská Nová Ves, Gelnica a Levoča. Obkolesujú ho štyri národné parky – Tatranský národný park na severozápade, Pieninský národný park na severe, Národný park Slovenský raj na juhovýchode a Národný park Nízke Tatry na juhozápade. Spiš je neobvykle bohatou klenotnicou umelecko-historických pamiatok.
Hodnota a bohatstvo pamiatok sa navonok odráža v tom, že na Spiši sa nachádzajú pamiatky zapísané do Zoznamu svetových prírodných a kultúrnych pamiatok UNESCO.
Levočský okres regiónu Spiš sa rozprestiera v južnej časti Prešovského kraja, v Hornádskej kotline. Zahŕňa 2 mestá a 31 obcí. Na tomto území sa koncentruje množstvo stredovekých kultúrnych pamiatok svetového významu.
Starobylé mesto Levoča, ležiace na východe regiónu Spiš, je doslova kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami.

Wojewódstvo Podkarpackie

Podkarpatské vojvodstvo sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Poľskej republiky.
Na východe susedí s Ukrajinou a na juhu so Slovenskom. Je charakteristické rôznorodosťou prírodných, spoločenských, spoločensko-hospodárskych, ekonomických, ako aj historických podmienok. Vďaka svojmu geografickému položeniu, znamená pre Poľsko akýsi špecifický most, spájajúci západ s východom európskeho kontinentu.
Najväčšími mestami regiónu a zároveň hlavnými priemyselnými a obchodnými centrami vojvodstva sú: Rzeszow, Stalowa Wola, Przemyśl, Mielec, Targnobrzeg a Krosno.

O nás
Túto stránku spravuje a informácie Vám prináša Mestský dom kultúry vo Vranove n. T. vďaka projektu Spája nás tanec, ktorý sa realizoval v rámci programu cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A Poľsko-Slovensko 2014-2020 a bol financovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Naším projektovým partnerom je Dom kultúry mládeže v Rzeszowe Poľsko.
Uverejnenie informácií
V prípade, že máte záujem o uverejnenie informácií na tejto webovej stránke, zašlite nám stručnú charakteristiku o umeleckom zoskupení, súbore alebo jednotlivcovi, akej činnosti sa venujete, najväčšie úspechy... spolu s fotografiami, kontaktnými informáciami a Súhlasom so spracovaním osobných údajov. 
Kontakt
Mestský dom kultúry, prísp. org.
M.R.Štefánika 875/200
09301 Vranov n. T.
www.kulturavranov.sk 
tel : +421 0907 951 110
e-mail: silvianusova@kulturavranov.sk.